Titánová zliatina má výhody malého podielu (asi 4,5), vysokej teploty topenia (asi 1600 stupňov C), dobrej plasticity, vysokej pevnosti, silnej odolnosti proti korózii, dlhodobej prevádzky pri vysokých teplotách (v súčasnosti sa používa v horúcej titánovej zliatine 500 stupňov C). ), a tak ďalej, takže sa čoraz viac používa ako dôležitá nosná súčasť lietadiel a leteckých motorov. Okrem kovania z titánovej zliatiny existujú odliatky, platne (napríklad poťahy lietadiel), spojovacie prvky atď. Hmotnostný pomer titánovej zliatiny používanej v moderných zahraničných lietadlách dosiahol asi 30%, čo ukazuje, že použitie titánovej zliatiny v leteckom priemysle má širokú budúcnosť. Titánová zliatina má samozrejme aj nasledujúce nevýhody: napríklad veľkú deformačnú odolnosť, zlú tepelnú vodivosť, citlivosť na medzery (asi 1,5), zmeny mikroskopického tkaniva majú výrazný vplyv na mechanické vlastnosti, čo vedie k zložitosti tavenia, kovania a tepelného spracovania. Preto je použitie nedeštruktívnej testovacej technológie na zabezpečenie metalurgickej a spracovateľskej kvality výrobkov z titánovej zliatiny veľmi dôležitým predmetom. Nasledujúce hlavné zavedenie titánových výkovkov pri skúmaní chýb náchylných na:
1, čiastočné vady.
Okrem beta parciálnosti, beta spotu, analýzy bohatej na titán a parciálnej alfa časti pásu je najnebezpečnejšia alfa stabilná čiastočná analýza medzery (alfa čiastková analýza typu I), ktorú často sprevádzajú malé otvory, praskliny obsahujúce kyslík, dusík a iné plyny, krehké. Existuje tiež stabilné odchýlenie alfa bohaté na hliník (čiastočná analýza alfa typu II), ktoré tiež predstavuje nebezpečnú chybu kvôli svojim trhlinám a krehkosti.
2, zmiešané s troskami.
Väčšinou ide o kovové zvyšky s vysokou teplotou topenia a vysokou hustotou. Vďaka zloženiu titánovej zliatiny s vysokou teplotou topenia sa prvky s vysokou hustotou netavia úplne za vzniku v substite (napr. Tantalová zmes), ale sa zmiešajú aj v taviacich surovinách (najmä recyklovaných materiáloch), karbidových trieskach alebo v nesprávnom procese zvárania elektródou. (tavenie titánovej zliatiny všeobecne používa metódu pretavovania elektródy vákuovej vlastnej spotreby elektródy), ako je napríklad zvárací oblúk elektródy s volfrámovou elektródou, pričom okrem titánu zostávajú aj upínacie zvyšky s vysokou hustotou, napríklad upínanie volfrámu.
Prítomnosť trosiek môže ľahko viesť k prasklinám a rozširovaniu, takže chyby nie sú povolené (napr. Údaje Sovietskeho zväzu' z roku 1977 stanovili, že pri röntgenových vyšetreniach musia byť zaznamenané trosky s vysokou hustotou s priemermi 0,3 až 0,5 mm. zliatiny titánu).
3, zvyškový zmršťovací otvor.
Pozri príklad.
4, diera.
Otvory nemusia nevyhnutne existovať na jednom mieste, môžu sa tiež javiť ako viac než jedna hustá prítomnosť, čo urýchli rozširovanie nízkotýždňových únavových trhlín, čo vedie k skorému únavovému poškodeniu.
5, praskliny.
Hlavne sa jedná o kovanie trhlín. Viskozita titánovej zliatiny, zlá pohyblivosť spojená so zlou tepelnou vodivosťou, takže v procese deformácie kovania je v dôsledku veľkého povrchového trenia, nerovností vnútorných deformácií a rozdielov vnútorných a vonkajších teplôt atď. Ľahko vyrobiteľný strižný pás (deformačná čiara) vo vnútri kovanie, vážne vedie k praskaniu, jeho orientácia je všeobecne pozdĺž maximálneho smeru deformačného napätia.
6, prehriatie.
Tepelná vodivosť titánovej zliatiny je zlá, okrem nesprávneho zahrievania v procese zahrievania spôsobeného prehrievaním výkovkov alebo surovín je proces kovania ľahký aj kvôli tepelnému efektu deformácie spôsobenej prehriatím, ktorá spôsobuje zmeny mikroskopického tkaniva, čo má za následok prehriate tkanivo Wei&# 39.
